THE THEORY: Problém môjho budúceho ja.

 
 

Vetu "to už je problém môjho budúceho ja" som si za poslednú dobu celkom obľúbila a môžete ju počuť z mojich úst stále častejšie. Nieže by som nepremýšľala, čo bude potom. Premýšľam. Ale len trošku. Ono to ten život aj tak vždy nejak vymyslí a postupne zisťujem, že trápiť svoje terajšie ja, je často zbytočné.

Pravdepodobne je to tým, že je môj život ešte stále prechádzkou a nemusím riešiť osudy nikoho iného, ako seba. Tým, že v mojom prípade zas o tak veľa nejde. A tým, že moje plány naozaj málokedy výdu.

A to, či a ako budem nosiť tento klobúk v reále, je len vrchol ľadovca. Ako adekvátne oslávim Rozi rozlúčku so slobodou, keď len v to ráno priletím z New Yorku? Ako zvládnem odchodiť Kráľovskú cestu? Ako sa uživím, ak mi dajú všetci klienti košom? A ako vmestím do môjho sebeckého sveta dieťa? 

Odpoveď je "nejako". 

Nehovorím, že je táto teória aplikovateľná vždy a na všetko, väčšinou však funguje.  Nechať veci na mňa v budúcnosti. Na mňa, ktoré bude staršie a tým logicky aj rozumnejšie, húževnatejšie, odhodlanejšie, obetavejšie, silnejšie, bohatšie a určite bude mať na riešenie dostatok času a rozvahy. A to ako sa postaví k môjmu ja v minulosti je, ako už určite tušíte, len a iba jeho problém. 

Čo vy na to? Bude ma moje budúce ja nenávidieť? A čo vy a vaše ja?