A Real Vacation.

Fakt, že k svojej práci potrebujete iba samých seba, počítač a wifi, žiadne kancelárie, zdĺhavé procesy a poväčšinou nezmyselné meetingy, je niečo úžasné. Máte slobodu. Nie ste limitovaní, môžete cestovať, môžete pracovať viac menej odkiaľkoľvek a kedykoľvek, môžete pracovať nonstop. A je to tu. Už je to rok, čo som v ZOOTe a mám svoju slobodu (za ktorú som nesmierne vďačná). Už sú to tri roky, čo si kontrolujem pracovný email každý jeden deň (áno, aj na Vianoce). Už je to päť rokov, čo som skoro stále dostupná a ochotná urobiť všetko, čo treba, ešte v daný deň. Pred piatimi rokmi som zoštátnicovala a tým sa to začalo.

Nemyslím si, že som prepracovaná, o práci sa mi skoro nesníva a keď počúvam o všetkých tých vyhoreniach, hovorím si "Vďaka Bohu, že ja nie!”. Pracovať však neustále (aj keď občas v menších množstvách) nie je dlhodobo zdravé, o tom sa asi s nikým hádať nemusím. Momentálne som vo fáze, kedy sa nepohnem bez to do listu, moja hlava pracuje automaticky ako stroj, začínam byť nepozorná a robiť chyby (Azory naozaj neležia v Tichom oceáne) a keď ma pred dvomi týždňami začalo pichať na hrudi (a ja som si v panike googlila všetky možné tipy infarktov), prišla výchovná facka. OK, beriem späť. Niekde hlboko vo vnútri prepracovaná asi predsa len budem.

Poprosím fanfáry, dnes začala moja 14-dňová dovolenka. Žiadná práca, žiadny pracovný email, žiadny super asap telefonát, žiadny nekončiaci list s úlohami, nič čo musím, všetko čo chcem. V hlave vidím ako sa desiatim z desiatich terapeutov leskú oči dojatím.

Teším sa? Úprimne? Neviem. Nechať všetko plynúť, nemyslieť si, že sa prestane točiť svet a premávať električky a že sa veci stanú a ak nie, tak počkajú, je celkom výzva. A čo všetko sa začne v mojej hlave diať, keď si bude môcť robiť čo sa jej zachce? A ako sa zas vrátim späť? Koniec drámam. Tak schválne!

šaty - H&M, kabelka - Bimba y Lola, sandále - Teva z Woodies