zvlkomakovnieva sa.

Vo vlčích makoch by som spávala, viazala si ich do vlasov, vila vence, varila z nich čaj, polievku, lisovala ich do herbára, sušila ich a lepila po stenách. Keď raz budem veľká chcem záhradu plnú divorastúcich vlčích makov. Nič iné v nej nebude. Len burina a jeden týždeň v roku, v ten krásny týždeň, vlčie maky. Vtedy si do nich ľahnem a zaspím a keď sa zobudím začnem si ich viazať do vlasov a viť vence, uvarím z nich čaj a polievku, vylisujem ich do herbára, vysuším a olepím vlčími makmi všetky steny. Presne tak.
Vlčie maky od uja z dvoja, podnos pod všeličo, vlčí mak v konzerve a najmilovanejší črepník.