TRAVEL LIFE.

Život bez cestovania si predstaviť už ani neviem. Dáva mi to pocit slobody, milióny nových nápadov, pohľadov, cestovanie je vlastne jedna veľká studňa inšpirácie a moje kreatívne to-do listy praskajú vo švíkoch oveľa viac, ako keď som dlhšiu dobu stabilne na jednom mieste. Nie nadarmo som ako malá mala chuť po návrate z výletu prerábať izbu, meniť plagáty psov za plagáty koní a nosiť iné farby ako pred ním.

Výlety už pre mňa dávno nie sú iba dovolenkou a nie, nemám nekonečný fond dovolenkových dní, ako tu občas niekto podotkne. Počítač, pravidelné kontrolovanie emailov, dodržovanie deadlinov a pol dňa v kaviarni na wifi sa stali nejak prirodzene ich súčasťou. Poslednú dobu sa ma stále viac ľudí pýta ako to robím - veľa práce, neustále presúvanie sa (skoro každotýždenné pracovné cesty Praha - Bratislava a späť) a stále to zvládať viac menej bez problémov a s úsmevom. A ono je to práve vďaka tomu!

Život na cestách ma naučil prísnejšej sebadisciplíne a lepšiemu zvládaniu času, ako keď som bola posadená v kancelárii 9-18 a mala na všetko "viac času". Viac času totižto neznamená lepšie odvedenú prácu. Prednedávnom som si zabudla nabíjačku na počítač a mala presne 32% a nič viac. Šmahom ruky som vypla všetky rušivé elementy a "vybíjače" baterky v jednom a za 2 hodiny urobila viac vecí ako za celý deň. Jemný stres niekedy nie je vôbec na škodu. Viete čo je podľa mňa proti prírode? Sedieť niekde a očami hypnotizovať sekundovú ručičku iba preto, lebo ešte neodbila šiesta hodina, snažiť sa pracovať keď to vôbec nejde a oddychovať, lebo je víkend a cez víkend sa predsa nepracuje. Totálne. Pracovať sa má, keď to ide a naopak. Pri kreatívnych pozíciách obzvlášť. Odkedy sa riadim "vnútornými hodinami", a som neskutočne vďačná, že mi to moja práca dovoľuje, cítim sa oveľa lepšie a produktívnejšie ako kedykoľvek predtým. Ale každý sme iný, niekomu stabilné zamestnanie vyhovuje, niekomu nie. Poznám veľa ľudí, ktorých pracovný čas od 9 do 6 baví. O 6 im padla a riešiť do práce niečo kráto pred spaním ich ani len nenapadne.

 
 

A to viete, že to má aj svoje tienisté stránky. Viem, že nemôžem mať prácu v ktorej musím byť prítomná 8 hodín každý jeden deň, viem, že nemôžem mať psa, aj keď by som veľmi chcela, lebo by bol často sám, viem že nemôžem tráviť čas s ľuďmi, s ktorými by som chcela, lebo nie som tam kde sú práve oni, viem, že musím robiť veľa vecí sama a preberať zodpovednosť a viem že čím budem disciplinovanejšia, tým to bude ľahšie. Kým mi to však za to stojí, je všetko v najlepšom poriadku. A stojí. 

šaty - Gant Rugger, džínový top - H&M (tento s odstrihnutými ramienkami), tenisky - converse, taška - prastará