In the right place at the right time.

Veríte v hry osudu? Že ste správny čas na správnom mieste, je to správne presne tak, ako to je a keby bolo čokoľvek čo i len o trošku inak, tak už to neplatí? Viete čo myslím? Dnes sa mi stalo niečo krásne, spojenie mnohých maličkostí, ktoré dali dokopy celok pre bohov. 

Posledné dva dni som v Porte sama, strácam sa, nachádzam, sebecky sa motám a premýšľam viac ako je u mňa zvykom. Včera som išla do kaviarne, na ktorú som sa tešila posledný týždeň. Skvelý IT-place plný lokálov. Myslela som na to ako mi tam bude dobre a ako strašne nezávislo sa budem cítiť. Našla som si posledné prázdne miesto na terase, usadila sa, v kaviarni nebola obsluha, nemala som na stôl čo položiť a tým si ho "poistiť", tak som to riskla, prešla k baru, k stolu prišiel pár, ona sa posadila, on išiel objednať a môj stôl už nebol môj. Sadla som si inam, všetko mi padalo, mala som pocit, že sa na mňa každý pozerá, proste to celé nebolo ono.

Cestovanie sama je popravde väčšia zábava ako som si myslela. Môj druhý deň začal naozaj sľubne a to tričkom naopak, ktoré som si všimla až po troch hodinách chodenia. Mamina mi ako malej hovorila, že budem mať v deň, keď si oblečiem niečo nechtiac naopak šťastie (a ešte, že ma učiteľka vyvolá, keď mi padla na zem žiacka knižka) a mala pravdu. Ako vždy. Ale to som ešte nevedela...

Takže druhý deň, tričko otočené správne a vchádzam do parku, po ktorom sa prechádzajú pávy. Sľubný začiatok, že? Postavím sa do radu, rozhliadam sa po miestach a v momente, keď som na rade, uvoľní sa jedno miesto priamo pri rybníku. Sadám si, mám to skvelé miesto, pijem kávu, čítam knihu, slnko je v tej správnej výške a pávy chodia naokolo. A to stále nie je všetko. Dvíham pohľad a nado mnou stojí čašník spolu s Pastel de Natou, ktorú som si objednala, ale nemali ju. Vraj nová várka. Celá roznežnelá ďakujem, nielen preto, že si to pamätal, ale preto, že mi ju doniesol aj keď nemá obsluhu stolov vo svojom popise práce. Sedím, usmievam sa a som šťastná. Tak šťastná, že ani neviem jesť. A v rádiu začína hrať Sweet Child O Mine, pesnička, na ktorú mám túto jeseň najkrajšie spomienky a mne tečie po líci prvá slza. A slnko svieti a pávy chodia. Pastel de Nata je skvelá, ale to už nie je vôbec dôležité.

Dnes som bola presne tam, kde som mala byť a aj keď väčšinou znamenia a rôzne hry osudu racionálne prehliadam, dnes sa to nedalo. 

Čo vaše osudové príbehy?