Dobré ráno!

Veľmi rada by som vám povedala, že vstávam každé ráno o 6, že pijem hneď po prebudení teplú vodu s citrónom a dávam si ľadovú sprchu bez ohľadu na ročné obdobie. Avšak, nie je to tak. Vstávam síce skoro, niečo pred 7, ako každý človek, ktorý sa označuje nálepkou "ranné vtáča". Teplú vodu však z duše neznášam a studenú sprchu si dám tak tri krát za rok - dva krát po saune a raz keď v lete odbehnem 10 kilometrov. Vtedy dobre padne.

Každý deň vykoná každý z nás desiatky malých rozhodnutí a je vedecky dokázané (teraz som tomu pridala na vážnosti, že?) že nám ranná rutina pomáha. Dnes už sa na ňu nikto nepozerá zle, hlášky, že rutina zabíja sú ta-tam a my všetci aspoň na chvíľku radi vypneme a riadime sa bezmyšlienkovite. Zvoní budík, papuče, otvoriť okno, pohár čistej vody, postaviť vodu na čaj, sprcha … vytvoriť si rutinu je ťažšie, ako sa môže na prvý pohľad zdať a ja sa o ňu snažím už posledných pár mesiacov.

Svoj deň začínam najlepšie ako viem. Mám na vlastnej koži odskúšané, že spať o pol hodinu dlhšie sa mi nevypláca a ranná chvíľka samoty má na moju psychiku oveľa lepší vplyv ako 7 hodín spánku. Mám rada svet, keď všetci ešte spia. 6:40 vstávam. 20 minút mi trvá kým si umyjem tvár, napijem, rozložím jogamatku alebo obujem bežecké tenisky a deň začína. Čas od 7:00 - 7:40 je iba môj. Snažím sa cvičiť každý deň aspoň chvíľku, všetci však vieme, že to nie vždy ide. 7:40-8:00 dám si sprchu, navarím kávu, zobudím Davida. Telefón sa snažím chytať do ruky až po ôsmej. Boli časy, keď bolo prvé čo som ráno uvidela, emaily a instagram. Z domu vychádzam o pol 9 a posledných 10 minút zbesile pobehujem, nestíham, vlasy mokré a líčim sa v aute. Stále mám čo vylepšovať.

Aké sú vaše rituály? Nemusia byt práve ranné, ja píšem o ráne lebo vtedy o sebe rozhodujem. Večer zapínam autopilota, čítam, píšem, pozerám seriál, pijem víno. To sa naozaj nedá nazvať rituálom.