Šťastie je vedomá voľba.

Tri týždne dozadu som robila s Dominikou Žákovou rozhovor do nového čísla časopisu a nejak mi to odvtedy nedá spať. Poznáte ten aha-moment, kedy niekto vysloví nahlas vec, ktorú vykonávate automaticky a vy si poviete “Veď samozrejme! Ako inak?”. Aj takú obyčajnú vec ako byť šťastným. Som šťastná viac ako čokoľvek iné. Ok, ešte som hnedovlasá a chudá, ak mám však na sebe vyzdvihnúť jednu vec, je to práve to. Vďačím za to z obrovskej časti mamine a rozprávkovému detstvu v rozprávkovej Prievidzi, byť šťastná je však vedomá voľba, životný postoj a naozaj tvrdá práca (a teraz Dominiku citujem). Myslím, že aj tie našťastnejšie deti môže zraziť bizarnosť a ťažkopádnosť života a zase naopak. Naokolo je toľko zlého, toľko zlých vízií a katastrofických scénarov do budúcnosti a všetci naokolo sú krajší, mladší, chudší a šikovnejší ako ja, ale to je to. To je život. A nemyslím si, že žijem v bubline, ani že pred niečím zatváram sebecky oči. O veci sa zaujímam, cestujem, veľa čítam, počúvam a rada sa s ľuďmi a o ľuďoch rozprávam.

Veľmi veľa ľudí však berie moje šťastie ako samozrejmosť. Pýtajú sa ako sa mám a očakávajú veľký úsmev a veselé “Super!”. Keď som posledné mesiace odpovedala na podobné otázky “neviem”, “v pohode”, “dobre, asi..” bolo to ako keby som hovorila, že sa sťahujem na Mars. A pritom o nič nešlo.

Rokmi “šťastnej” praxe mám zopár osvedčených tipov:

  • každá minca má dve strany a všetko zlé je na niečo dobré. Znie to ako klišé a nejedna kamarátka ma za moje večné prekrúcanie reality chcela buchnúť celou silou, ono to tak však s odstupom času naozaj je. Niekde som čítala, že sa všetko dobre skončí. A ak to nie je dobré, tak to ešte iba nie je koniec. 
  • nepanikáriť. Zhlboka sa nadýchnuť, ísť si zapáliť, kúpiť čokoládu, strčiť hlavu pod studenú vodu, niekomu to povedať a počkať.
  • plač. Mne osobne máločo pomôže tak ako sa schuti vyplakať. Keď odišiel David na mesiac na Srí Lanku a mne bolo smutno, vyhradila som si v kalendári, ktorý v práci zdieľame, pol hodinku pre seba a bolo.
  • toto znie strašne alibisticky ale trápiť sa niečím, čo nemôžete ovplyvniť, nemá zmysel. Trápiť sa tým, že ide svet tatam a to čo sa deje zvieratám je príšerné, sa ovplyvniť dá, aj keď iba z malilinkatej časti. Ale predsa - Go vegan! (A separujte odpad!!) Trápiť sa nad tým, že sa vám v pračke zrazili obľúbené nohavice - s tým už v tomto prípade neurobíte nič. A nabudúce si dáte väčší pozor. 
  • bude vás to hnevať aj o 3 dni? Ak nie, tak na to kašlite. Fakt.

Možno som naivná, život je však až príliš krátky na to aby sa človek netešil. Ono to tak ide OVEĽA ľahšie. 

šaty - Ann-Sofie Back, tenisky - Converse

Malý teaser na nový časopis. Vychádzame 4.mája. :)

Packing for Tokyo.

Dnes večer letím do Tokia. Tokia (!!!). Hovorím si to v hlave dookola už od rána a stále tomu nemôžem uveriť. 10 dní a minimum oblečenia znamená samé obľúbené kúsky. Bielu košeľu, červené tenisky, ktoré ma poslednú dobu bavia zo všetkých najviac, pršiplášť lebo človek nikdy nevie, Kindle plný Haruki Murakamiho a čapicu, ktorú by som v Tokiu mala nosiť viac ako kdekoľvek inde. :)

Nejaké tokijské tipy?

čapica, košeľa - Ann-Sofie Back, červené tenisky - Adidas z footshop, náušnice - Mango, mapa Tokia od Mišky, penál Iconic - kaš-mi-daš, pršiplášť Rains - La Luce