Včera mohlo všeličo nevýsť ako bolo v pláne. Mohla som nestihnúť autobus, autobus mohol meškať a ja som mohla zamrznúť na stanici, mohlo sa mi v autobuse niečo stať, mohla som v ňom zaspať a zobudiť sa dezorientovaná niekde v neznáme.
Lindička nemusela stihnúť vlak, mohla zamrznúť pri čakaní, niečo sa jej mohlo stať, alebo v ňom mohla zaspať a zobudiť sa tak isto v neznáme. A že by sme sa ocitli v tom istom neznáme spolu, o tom pochybujem. No ale nič z toho sa chvalabohu nestalo (a pravdepodobnosť nastania týchto nepriaznivých udalostí bola vysoká !) a všetko klaplo ako malo.
Radostne sme sa zvítali, vyobijímali, očuchali (teda ja som ju očuchala, ako sa spoznávajú české blogerky neviem. A voňala presne tak ako som si to predstavovala:)) teda celá bola k sežráni, k zulíbaní. Nič by som na nej nemenila a ťažko sa budem zmierovať s tým, že si myslela, že budem mať iný hlas ! Po vyobijímaní a dôkladnom očuchaní sme sa zorientovali, prekonali nepatrnú jazykovú bariéru a hajde za
Agnes.
Agnes bola presne taká ako mala byť. Keď sa ma raz niekto opýta (a ja jasné, že to raz nastane), ako si predstavujem ako by vyzerala laň, keby bola človekom, tak opíšem Agnes. Je krásna, vysoká, okatá. Žiadna typu krv a mlieko, skôr nohy až po zem.
Tretia v poradí, na ktorú som sa tešila ako na zázrak bola
Oksanka. Zvýšila skóre ryšavé : brunety na 2:2 a šli sme remízu osláviť na koláčiky od výmyslu sveta.
No a keďže ja sa teším na všetko ako malá. A keď sa teším, neobsedím, stále pozerám na hodinky a tak v celku som na nevydržanie, išli sme. TAM !
Po ceste sme splašili skvostnú
Verču, ktorú sme spoznali podľa topánok a kabelky ! A v showroomu nás ako na prianie čakala krásna
Lucka.
V showroome nás privítali dve víly. Černovlásky, oblečené v háem, posadené na fit loptách, milé, stále usmiate a s neskutočnou dávkou pevných nervov (nič v zlom, ale ja by som tie veci nikomu nedala :D).
tak poupátka, slintajte ! .)