HÀ GIANG / GUIDE

Hà Giang. Najsevernejšia provincia Vietnamu, tak severne, že stačí preliezť plot a ste v Číne. Miesto, kde žijú etnické kmene, kde sa ešte nosia kroje, kde Pho Bo stojí 20 korún a vajíčka sa pečú na ohni, kde sa cesty kľukatia, deti mávajú, ryža rastie a príroda berie dych. Vynechať sever Vietnamu, to je ako Barcelona bez pláže, alebo Tokyo bez jediného okonomiyaki. A to sme nechceli.

Všetci sprievodcovia ponúkajú dve možnosti - Sapa alebo Hà Giang. Tú prvú, Sapu, sme zavrhli hneď na začiatku. Cestovný ruch tam nabral na obrátkach a keďže nás pomer domácich a turistov jedna k jednej neláka, naše kroky viedli sem. Z Hanoia sa do najväčšieho mesta provincie, ktoré sa volá ako provincia samotná - Hà Giang, dostanete za 8 hodín ležadlovým autobusom. Presne tým, ktoré u nás kvôli bezpečnosti zakázali už dávno. Vo Vietname fungujú jedna radosť a cesta je zážitok (v akom slova zmysle, to nechám na vás). V Hà Giang sme si požičali motorku, vyspali sa jednu noc a nadránom vyrazili. Ľudia v meste (či už na hosteloch alebo v požičovni) vám dajú všetky možné informácie, ktoré by ste mohli na ceste potrebovať. Vyzbroja vás tipmi, mapkou, povedia vám kde je cesta v poriadku a kde už by ste radšej ísť nemali a Bye bye! See you in 5 days!

ČO V PROVINCII HA GIANG NÁJDETE?

  • Nádhernú autentickú krásu Dong Van Karst Global Geoparku. Ten je menovaný UNESCOm ako jedno zo 77 miest s významným geologickým a kultúrnym dedičstvom.
  • Priesmyky Mã Pí Lèng a Thẩm Mã a rieku Nho Quế.
  • Etnické menšiny. Tie tu predstavujú až 90% všetkých obyvateľov. Sú rozdelené na 8 väčších skupín, ktoré sa delia na 54 podskupín. Niektoré podskupiny sú potom ešte ďalej rozdelené podľa farieb - hmongovia červení, bieli, čierni, zelení a kvetinoví. Odlišujú sa tradíciami, zvykmi, aj nárečím, pre nás lajkov sú však najväčším indikátorom ich kroje. Prvé dni som lapala po dychu a stále neverila, že toto je ich bežný odev. S mojou láskou ku všetkému starému a vyšívanému som si pripadala ako na tom najkrajšom karnevale. Na tretí deň som si zvykla. Proste sa tu nosia kroje.
  • K etnickým kmeňom patria trhy. Dva najväčšie sú v Meo Vac a v Dong Van, okrem nich je tu ešte ďalších x menších a harmonogram kedy a kde sa konaju, nájdete tu. Základom je prísť pekne skoro. Predaje sa začínajú hneď na svitaní a ak máte v pláne pospať si a doraziť pred obedom, rovno sa na to vykašlite.
  • Trh lásky Khau Vai sa koná raz ročne a je to vždy veľká udalosť. Predaj nie je jediné, o čo v tomto prípade ide. Na Trhu lásky sa hľadá láska, ľudia sa zoznamujú a vo všetkej počestnosti sa tu stretávajú starí milenci, ktorí z nejakého dôvodu nemohli ostať spolu. Nestíhate ho? Pozrite si aspoň dokument
  • A k trhom patrí vyjednávanie. Väčšinou platí, že si máte nimi ponúkanú cenu vydeliť dvomi a zo všetkých síl sa snažiť neustúpiť. V turistických častiach určite áno, tu to až tak neplatí a ceny, ktoré vám povedia, sa od tých skutočných až tak nelíšia. Každopádne platí úsmev a triezva myseľ. Všetci vieme o čo tu ide. Ste pre nich turista, chodiaca pokladnička a oni si chcú zarobiť, tak sa nenechajte.
  • Najsevernejšiu dedinu Vietnamu Lũng Cú.
  • Kráľovský palác Hmongov v Sa Phin, nazývaný tiež The Vuong Chi Sinh Palace. Ten je úžasné vidieť hlavne z historického hľadiska. Palác bol až do komunizmu obývaný mandarínom dynastie Nguyen a posledným Hmongským králom Vuong Duc Chinhom a jeho synom Vuong Chi Sinh. Vuong Chinh Duc zbohatol predovšetkým na obchode s ópiom, Sa Phin bol totiž stredom zlatého ópiového trojuholníku.
  • V meste Dong Van je vyliadka Đồn Cao. Tú odporúčam pri západe slnka a vyliezť pešo, nie na motorke. 
  • Deti. Ešte nikde som ich nevidela toľko, ako práve vo Vietname. Celé kŕdle pohybujúce sa pod dozorom najstaršieho z nich (ktorý väčšinou nemá viac ako 7 rokov), malých súrodencov šatkou priviazaných na chrbtoch tých starších, plaché tváre a zvedavé oči. Stretnete ich tam stovky a ak chcete zažiť nefalšovanú detskú radosť, doneste im pastelky.
  • WIFI! Cestovný ruch sa tu rozmáha a wifi tu nájdete doslova všade. Dokonca aj na miestach, kde nenájdete záchody a ak náhodou nájdete, radšej by ste ich nenašli. S hygienou ako takou je to tu naozaj zlé. Na jednej zastávke, kde nás vyhodil autobus, cikali ženy vedľa seba ako muži pri pisoároch. Nie však do pisoárov, ale na zem. Áno, na zem.
  • Ca Phe Sua Da, čo je čierna prekapkávaná káva, na ktorej spodku nájdete sladké prekvapenie v podobe kondenzovaného mlieka. Na začiatku som dramaticky krčila čelo a hovorila sa "to je hrozne sladké", po troch dňoch si nevedela žiadnu inú kávu predstaviť. 

Stredný okruh Hà Giangom zvládnete aj za tri dni. My sme si užívali časový luxus a vyhradili si na to dní päť. Po ceste sme však stretli aj borcov, ktorí zvládli cestu Hà Giang - Dong Van a späť za dva dni. Takže áno, dá sa to aj expresne. Ale to je zas škoda. 

  1. DEŇ:  Vyrážame z mesta Hà Giang a cez Quán Ba mierime do mesta Yên Minh. Ako stúpame do hôr, teplota postupne klesá. Obliekame si všetko, čo so sebou máme. V mojom prípade termoprádlo, legíny, funkčnú mikinu (áno, vlastním funkčnú mikinu), menčestrákovú bundu (lebo móda), pršiplášť, okolo krku šatku a na ruky rukavice. Úprimne, zvládla by som na sebe aj viac vrstiev a s nostalgiou spomínam na stánky s fakeovými Gore-Texami, ktoré sme v Hanoi prechádzali s úsmevom na perách. Pred sebou však máme ďalší mesiac v teple, nič viac sa nám na chrbtoch ťahať nechce a zima je aj tak iba v hlave. Celá cesta z Hà Giang do Yên Minh má 80 km, s malými zastávkami a obedom v Quán Ba ju zvládame za päť hodín a okolo piatej prichádzame do mesta Yên Minh. Ubytujeme sa v Ha Anh Homestay a padáme únavou.
  2. DEŇ: Vyrážame skoro zrána a postupujeme cez dedinky Sủng Là a Phó Bảng až do Đồng Văn. Ani jedna z dediniek nepatrí k vyumelkovaným turistickým skanzenom, ktoré stretávame neskôr a všetko v nich je ozajstné. Domy sú z ílu alebo tvárnic, nad dverami vidieť čínske znaky, ale vraj je to starovietnamština, a slúžia k ochráneniu príbytkov od zlých duchov. Rozdávame prvé pastelky a postupujeme ďalej cez Sà Phìn a Kráľovský palác Hmongov, až do Dong Van.
  3. DEŇ: V Đồng Văne sme strategicky zvolili hotel hneď vedľa trhu, raňajkujeme Bánh cuốn a vyrážame na sever Vietnamu, až na hranice s Čínou. Po ceste stretávame zhluk ľudí, ktorí stoja okolo plotu a keď pristúpime bližšie, zistíme, že plot je hranica a za ňou Čína a obchoduje sa tu s Coca Colou a petardami. Prechod neriskujeme, nasadáme naspäť na motorky a mierime až na samotný sever - dedinku Lũng Cú. Z Đồng Văn do Lũng Cú a späť je to výlet tak na tri hodiny. Zľahka poobede sme naspäť v Dong Van, obedujeme na miestnom trhu a na západ slnka vyliezame na vyhliadku Đồn Cao, kde sa nachádzajú staré hradby a je odtiaľ naozaj prekrásny výhľad. Dong Van, aj keď je vrcholne turistický a prázdne hotely z neho robia mimo sezóny mesto duchov, je naozaj krásny. Obklopený vysokými horami, ryžovými poliami a všade sú skaly. Totálna romantika. 
  4. DEŇ: V Đồng Văne sme nakoniec ostali dve noci. Každú nedeľu sa tu koná trh, náš druhý deň bola nedeľa, takže naše kroky mierili hneď zrána tam. Kúpila som si časti kroja, čím bola misia splnená a postupujeme ďalej - na najväčší trh v celej provincii, do Mèo Vạc. Tie najväčšie obchody tu však prebiehajú skoro zrána a náš obedný príchod bol viac ako neskoro. Cesta z Đồng Văn do Mèo Vạc priesmykom Mã Pì Lèng však patrí k tomu najkrajšiemu, čo tu môžete vidieť! V Mèo Vạc sme si dali obed, nasadli naspäť na motorky a predvečerom dorazili do homestay (stránku nemá, ale na mape je niekde tu.). 
  5. DEŇ: Po dlhej dobe sme sa vyspali v posteli s perinami, tento homestay ich má! Naraňajkovali sa ako Európania (palacinky s medom) a vyrazili naspäť do mesta. Úsek tam bol ťažší, ako zvyšok cesty, o asfaltke tam ani nechyrovať, môžete sa mu však vyhnúť a vrátiť sa do mesta Yên Minh a odtiaľ tak ako ste prišli. Za sebou máme 5 dní na motorke a 500 kilometrov. Najkrajších 5 dní za dlhú dobu.

UŽITOČNÉ INFORMÁCIE NA ZÁVER:

  • UBYTOVANIE: Po ceste stretnete vo väčších mestách hostely a hotely, v menších homestay. My sme mali zastávky v Yên Minh, v Dong Vane a v Lung Ho. V homestay zaplatíte za noc cca 70 korún, ak si k tomu pripočítate raňajky a večeru, zaplatíte 150 korún.
  • MOTORKY: Tie vám požičajú v Hà Gaing. Pre istotu sme si ešte doma vybavili medzinárodný vodičák, za celú dobu ho však od nás nikto nechcel a aj keď odporúčajú nosiť si so sebou fľašu s benzínom, pocestných predavačov, ktorí ho predávajú v plastových fľašiach, stretnete doslova na každom kroku. Pôvodne sme si chceli požičať dve motorky, keďže však boli moje prvé pokusy viac ako žalostné, ostali sme pri jednej. Čo sa nakoniec ukázalo ako skvelý nápad. Druhý batoh nám, bez sebemenších problémov, uschovali v požičovni a my sme cestovali na ľahko, platili menej za požičanie, aj za benzín. 
  • DÁŽĎ: Hlavná sezóna je tu od októbra do januára, do marca však ešte trvá obdobie sucha. V období dažďov sa tam ísť naozaj neodporúča. Snažili sme sa vyhnúť návalom turistov a dažďu zároveň, a tak sme zvolili začiatok februára. Na počasie sme mali naozaj šťastie, za celých 5 dní nám pršalo iba dve hodiny, ak vás však pristihne iba sebemenšie poprchávanie, neváhajte a vyťahujte pršiplášte. To, že po ňom príde poriadny dážď, je viac ako isté.
  • POVOLENIE: Pre vstup do provincie Ha Giang je treba povolenie, to vám vydajú na miestnej policajnej stanici, imigrančý úrad za cca 10 USD.
  • Celý Severný Vietnam je skvelo spracovaný tu