NEVER ENDING STORY.

Môj mikrosvet zase raz zomlela práca, práca a nikdy nekončiaca (dobre, teraz preháňam - neskoro večer končiaca) práca, predvianočný zhon, ktorý v online svete začína už na konci septembra a momentálne vrcholí, skoré večery, bikram joga, vyhrotené vzťahy, Pustina, kurz výšivky a neustály pocit únavy, ktorý sa mi nedarí dospať ani po 9tich hodinách intenzívneho spánku. Nesťažujem sa. Tak isto ako sa nesťažujem, keď tvrdím, že je vonku neuveriteľná zima. Pre mňa za mňa, nech si mrzne aj tri mesiace. Konštatujem a vlastne ani neviem prečo. Len tak zo zvyku. 

Všetci toho máme veľa už tak strašne dlho, že by bolo na čase, začať to brať ako fakt a prestať o tom neustále rozprávať, nemyslíte? Na otázku "Ako sa máš?" neodpovedať "Dobre, len neviem kde mi hlava stojí...", neustále to niekomu nevešať na nos a hlavne sa na nestíhanie nevyhovárať. Každý rozumný človek si na seba, predpokladám, naloží toľko koľko unesie a byť #toobusy nie je dostatočnou výhovorkou. Áno, hovorím aj za seba a o všetky tie veci, čo mi ležia na stole.

Začínam prehodnocovať svoje sily a nie, nebudem najbližší víkend v Salzburgu obdivovať jeho krásy, aj keď by to tam bolo určite čarovné (a na Instagrame ešte viac!). Nie, svet sa nezrúti, keď budem istú dobu odpovedať na všetky facebookové udalosti nie a či napíšem článok v piatok alebo v pondelok je úplne zanedbateľné, namiesto toho tie obrázky v časopisoch už skrátka nepočkajú. Tak skúste nabudúce odpovedať: "Mám sa fajn a čítam fakt super knihu."

kabát, sveter - H&M, nohavice - secondhand, ponožky - Oysho, topánky - &Other stories